Folkór - slovo, ktoré skrýva v sebe silu ľudskosti a prirodzenej veci v živote niekdajších ľudí. Slovo, ktorého pojem v dnešnej dobe málokto chápe. Toto je môj pohľad...
Keď sa tak nad tým zamýšľam, ľudia strácajú pojem, čo je to kultúra. Áno, dnes je iná doba. Mladí považujú za kultúru ísť do mesta a zabaviť sa na diskotéke, vypiť si, pofajčiť, užiť si chúťky....alebo napríklad ísť na technopárty, čo sa v poslednej dobe dosť rozšírilo. Elektronická hudba je neoddeliteľná súčať dnešných čias. Viem o čom hovorím, lebo sama na také akcie chodím :-) Zatancovať si, vyblázniť sa...hm, to je "něco"! Okej, v pohode...ale čo ten folklór? Koľko techňáčov asi pojde na Kultúrne leto, čo býva každý rok na námestí? Žeby iba ja??? Techňáčka folkloristka?
Hrám na husle v jednom skvelom folklórnom súbore z Dubnice nad Váhom - FS Vršatec. Byť súčasťou folklóru je tá najkrajšia vec, aká môže človeka postretnúť. To musí človek cítiť, ide to priamo zo srdca! Zavrieš oči a ponoríš sa do krásy ľudových zvyklostí, do víru tanca a chytľavej hudby. Nie...vtedy nikto neostane len tak stáť, každému sa začnú nohy sami od seba pohybovať v rytme. Je to extáza citov! Táto hudba spojuje ľudí. Napríklad, nedávno sme boli so súborom na trojdňovom folklórnom festivale. Tá atmosféra, keď ľudia tlieskajú a chcú opakovať neustále dokola je úžasná ako balzam na rany. A potom večer na ubytovni sa všetci stretneme v jednej miestnosti, vytiahneme nástroje a hráme a spievame do neskorého rána. V takýchto chvíľam mi doslova idú slzy dojatia do očí. Neuveriteľné! Kto takéto niečo nezažije - nepchopí.
Ja by som zaviedla do škôl ľudovú výchovu. Fakt! Lebo dnešná mládež je tak hrozne skazená...ja to vidím na mojej 14-ročnej segre. O nič to záujem nemá len sprostosti, nadávky, maľovanie sa a ja neviem ešte čo. To je ešte ten lepší prípad. Ale oni proste nemajú úctu ani sami k sebe, nie to ešte k druhým. Všetko je podmienené sexystickými rečami...no proste hrúza. Kultúra by mala byť prirodzená. Normálne by som v rozvrhu dala hodinu voľnú a poďme do mesta za kultúrou pozrieť vystúpenia. Alebo by som im dopriala byť tak tri dni v našom súbore na nejakej väčšej akci. Verím tomu, že tie decká by sa na to chytili a domov by šli s úplne inými myšlienkami. Niečo by to v nich zanechalo, niečo na zamyslenie.
Možno niekto si pomyslí, že tu píšem zaškatuľkované jednostranné bludy. Lenže. Čo sa týka folklóru, prešla som viacerými fázami vnímania jeho podstaty. Viem o čom píšem. Keď som mala dvanásť, skončila som v základnej umeleckej škole z ničoho nič. Proste som znenávidela husle. Chýbal mi len jeden rok do ukončenia hudobnej školy. Husle boli pre mňa nepriateľ číslo jeden. Nechcela som o nich počuť! Môj otec hrával od 18-tich vo folklóre a ťahal ma tam hrať. Ale ja nie...to bol tak veľký odpor k tej hudbe, že to sama teraz nechápem. A zlom nastal v 15-tom roku môjho života. Neviem prečo, ale teda šla som konečne pozrieť zo slušnosti na ich výstupenie. Stála som tam, pozerala na ten tanec a hudbu, na tie kroje, na tú náladu...a zrazu sa vo mne začali diať veľké zmeny. Tie zmiešané pocity...mala som slzy v očiach....lebo som si v tej chvíli uvedomila, že ten premrhaný čas som mohla vyplniť niečím takým ako je folklór. Ten folklór, ktorý navždy zmenil môj svet hudby, myslenia a vnímania jeho podstaty. Vtedy som vedela, že vlastne folklór som milovala odjakživa, len som ten cit prekryla nezmyselnou nenávisťou svojich detských rokov. Hm, áno, v tej chvíli som mala chuť si trieskať hlavu o stĺp. Hneď na druhý deň som nastúpila do folklórneho súboru Limba, kde hrával aj otec. Aj sme sa neskôr rozpadli...po šiestich rokoch som zakotvila v úžasnom Vršatci.
Preto hovorím, ľudia! Skúste sa raz vžiť do folklóru ako do niečoho prirodzene krásneho a ľudsky blízkeho. Veď čo nás má viacej zbližovať ako hudba srdcu lichotivá? Nezabúdajme na veci, ktoré majú posilniť našeho ducha a správny úsudok. Je krásne byť v kruhu skvelých ľudí a dobrej muziky. A hlavne vy decká - skúste si niekedy mrknúť radšej folkór ako uvrešťanú muziku a krvákové hry na playstation na počítači ;-)
Ja dúfam, že ste sa nad tým trochu zamysleli a dali mi aspoň štipku za pravdu. Ďakujem za pozornosť.

Komentáre
Ahojky..
Pekné vyznanie...
Spevák bol veľmi populárny a ľudia si vyžiadali ešte prídavok. Tanečnica na to reagovala znechutenou rečníckou otázkou: "Do piči, dokedy chce ešte spievať?!"
Napchávala som sa dačím ľudovým a skoro mi zabehlo. Nečakala by som takýto pstoj od niekoho, kto sa folklóru venuje.
No jednoducho krasa...
Fajn clanok..=)
zaujimave
atheena, skvelý vstup na palubu blog.sk...
Techňáčka-folkloristka, dobrá kombinácia :)). Tak ma pri čítaní tvojho článku napadlo: možno by sa postoj mladých k folklóru zmenil, keby to na fólklórnych podujatiach nebolo len o pozeraní sa na vystúpenia FS, ale o aktívnom zapájaní sa do tanečnej a speváckej produkcie - tak, ako je to na techno podujatiach...
K vnímaniu podstaty folklóru: v ľudovej hudbe a tanci je naša tradícia, naše korene, vnímanie sveta našimi predkami - ak s týmito hodnotami dokážeme spojiť mládež v rodine a v škole, o budúcnosť folklóru sa netreba báť...
hogofogo