Atheenas world

      Vraj ochladli jeho city voči mne...čo je to za šok!!! Pozerám do jeho očí a nechcem uveriť tomu, čo mi hovorí. Ako je to možné!!! Tri roky aj sedem mesiacov – taký bol dlhý náš vzťah. Sú tomu tri dni a ja sa neviem stále spamätať z toho šoku. Milovali sme sa, celú dobu. Áno, boli aj dve krízy, ale vždy sme to prekonali. Teraz potrebuje pomoc. Vidím to na ňom. Ale nechce! Chce byť sám...zvláštne. Lebo rozísť sa nechce, len chce čas. Čas na čo? Aby mi povedal, že cíti ku mne iba kamarátstvo??? Alebo že má naozaj teraz v hlave taký bordel, ktorý mu neumožňuje pociťovať lásku? Je v takej veľkej psychickej priepasti, z ktorej nie je schopný vyjsť? ALE VEĎ JA SOM TU! Ja, ktorá som najbližšia osoba v jeho živote. Ja, čo mu dávam silu žiť! Neverím, že môže len tak zo dňa na deň odísť akoby medzi nami nič neexistovalo. Nechce mi ublížiť, ale ubližuje tým, že ma odtíska od seba! Neznesiem tú bolesť a poníženie...a rozčarovanie. Chcem byť silná a bojovať za našu lásku lebo za to stojí. Vážne stojí... Je ten pravý. Pre mňa je. Veď ešte nedávno sme si rozprávali ako si nevieme bez seba život predstaviť. Lenže...čo tá veta : „Chcem sa do Teba znova zaľúbiť. Do teba, alebo do inej. Ale chcel by som do Teba! Lepšie dievča ako si ty som ešte nestretol“ .Táto veta ma hrozno trápi a vháňa do mňa obavy, že jeho city naozaj ochladli. Viem, že inú nemá. Je v tom niečo iné, čo mi nechce povedať. Chce ujsť pred všetkými a pred všetkým. Musím pomôcť!!! Ale ako, keď ma nepripustí???

Za lásku sa má bojovať. Bez nej život nie je životom. Ako človek pozná, že sa to oplatí??? Prejdem si hlavou všetky spoločné zážitky + aj – a vyjde mi, že tých + bolo 1000 násobne viac ako tých zlých.

Milujem ho, fakt ho milujem a nechcem stratiť! Budem bojovať! Budem?....chcem! Ten zmätok a bolesť sú veľmi silné na to, aby som dokázala uvažovať tak ako chcem.

Život bez neho je nepredstaviteľný!!!